reklama

Na začiatku bola oliva

Pre tých, čo nehovoria španielsky a chceli by. Aj pre tých, čo nechceli a vedia. A pre vás.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

So Španielskom som prišla do kontaktu pred trinástimi rokmi. Bolo to vo vzduchu kdesi nad Frankfurtom, keď nám letuška doniesla olivy, vraj originál španielske. Jednu som si zo zvedavosti zobrala a bez preháňania, chutila strašne! Horko- ťažko som ju prehltla a ticho závidela bratovi, ktorý ju vypľul mužovi pred nami rovno na plešinu. (Odvtedy viem, ako vyzerá nasratý Španiel).

 

V septembri tohto roku som sa prihlásila na španielčinu. Ani neviem prečo, telenovely nepozerám, španielsku chrípku nemám. Jednoducho mi to napadlo.

 

Po troch hodinách verklíkovania abecedy prišli prvé slovíčka ako červík, dáždnik, vláda (pre začiatočníka nenahraditeľná slovná zásoba), potom okno, stôl, tabuľa, pero, váza, stolička, stena, a vlastne kompletné vybavenie našej triedy.

 

Po dvoch týždňoch už v mojom zošite sedel španielsky čašník, nemecký kamarát a iránska učiteľka, ktorých som naučila jesť, piť, kráčať, nakupovať, telefonovať. Postupne si začali všímať oblohu, lúku, stromy, kačku v jazere, psa pod stromom či deti hrajúce futbal.

 

V tretej lekcii nemecký kamarát stratil pri hre šál! Dlho sme nevedeli, akej je farby. Jedodnoducho "La bufanda“ a hotovo. To, že bola modro- žlto- zelená sme zistili až neskôr. Dnes nás už neprekvapí ani otázka, či bola dlhá alebo krátka. Ani koľko dní tam ležala. Dnes máme iné starosti.

 

Vysvetľujeme nikaragujským letuškám a českým kúzelníkom, kde je najbližšia pumpa, bazén alebo vlaková stanica, či je náš byt na rušnej ulici alebo v tichom starobylom centre. Dokonca im ho vieme aj prenajať. Alebo predať. A keď nemajú záujem, tak im aspoň povieme, či chodia naši rodičia do galérie aj keď je vonku zima a sneží. (pozn aut. Naši nechodia do galérie nikdy.)

 

Minule sme preberali anatómiu ľudského tela.  Zaujala ma najmä brada. Španieli majú totiž dva druhy brady. Nezarastenú, ktorá sa povie „el mentón“ a mikulášsku, teda bradu „la barba“ . (Konečne chápem, prečo môj ocino používal kedysi na holenie Barbus). Celkom som sa pobavila aj na prste. V španielčine sa mu totiž hovorí „dedo“.

 

Pozor aj na zadok! Španieli ho totiž nazývajú „cola“ . Či pepsi cola alebo coca cola, to už neviem, nápoje a jedlá preberáme až v januári, ale v každom prípade pozor, aby ste niekoho neurazili.

 

Celkom sa teším, že sa po trinástich rokoch opäť vrátim k španielskym olivám, ktoré mi v poslednom čase začali celkom chutiť. Obľúbila som si najmä tie malé s papričkou v strede.

 

Zachutila mi aj španielčina. Všetkým ju vrelo odporúčam. A nie preto, že ňou hovorí 350 miliónov ľudí, ani preto, že budete môcť pozerať telenovely v origináli, ale preto, že je to „la lengua magnífica“. Naozaj. Yo no miento.

 

A ešte bonus:

Kurz sme začali siedmi, už nás je len šesť.  Tomáš to vzdal. Na otázku „Ako sa máš? “ totiž vytrvalo odpovedal, že „Bučany“ a pri otázke „Koľko máš rokov?“ hovoril svoje telefónne číslo. Bola s ním zábava, škoda ho.

 

Jana Pekárková

Jana Pekárková

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyskúšala som rôzne kanály na rozprávanie príbehov. Začala som (tak ako každý) textom, prešla cez atraktívnu formu videa, audia, a opäť sa vrátila koliečkom na začiatok cesty - k písaniu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu