Príbehy z Blšáku, ktoré privial vietor

Autor: Jana Pekárková | 26.6.2016 o 16:18 | (upravené 26.6.2016 o 21:04) Karma článku: 2,83 | Prečítané:  574x

V Trnave sa v sobotu rozložil Blšák. Napriek tridsiatim piatim stupňom prišli stovky ľudí. Kupovali knižky, hračky, oblečenie, dekorácie. Ja som hľadala príbehy.  O  háčkovaných dečkách a o vetre.

„Vidíte tento pohárik na griotku? Je ešte z čias Titanicu. Ľahučký, ručne vyfúknutý, vybrúsený, no nie je nádherný?"

Adela Bartošová už vyše desať rokov obchoduje so starožitnosťami. Dom si zariadila nábytkom  z čias Ľudovíta XVI.  a prekvapí ma vedomosťami o svojom tovare. Trafila som skvele.

Podala mi pohárik do ruky. Skutočne, vážil veľmi málo.

"Mám aj poháriky z päťdesiatych rokov, ktoré sú váhovo ťažšie, ale stále je to veľmi jemná práca.“ 

„Máte celú sadu?“, pýtam sa.

„Kdeže, všetci by najradšej chceli celú sadu, ale treba si uvedomiť, že tie poháriky zažili  dve svetové vojny. Som rada, že sa zachovalo aspoň pár kúskov. Mnohí ľudia si neuvedomujú zberateľskú hodnotu týchto vecí. Mala som tu napríklad pána, ktorý chcel kúpiť stopäťdesiatročnú panvičku za dve eurá. To ale nejde,“ usmeje sa.

Adela zdedila vzťah k zberateľstvu po babke a už sa vraj lepí aj na deväťročného syna: „Ráno ma prišiel pozrieť a hneď si zobral do batohu starý divadelný ďalekohľad, ktorý som chcela predať.Láska k zberateľstvu je nákazlivá,“ dodáva a opatrne položí vzácny pohárik na deku. 

V kurze je vintage štýl

Aj Andreja Halldera možno stretnúť  na Blšáku pravidelne. Prezrádza, že predajcom starožitností veľmi praje aktuálny módny trend. Ľudia si zariaďujú domácnosti, terasy či víkendové domy v provensálskom štýle, čo mu prilákalo novú klientelu. Ako zberateľ sa však niekedy chytá za hlavu. „ Mnohí ľudia  zničia hodnotné kúsky bez toho, aby sa s niekým poradili. Napríklad pretrú starý 100 ročný riad na bielo, aby bol krajší.“

Andrej mi ukáže peknú drevenú sadu na nite, staré dekoratívne valčeky na steny,  žufaňu z čias Rakúska- Uhorska, smaltovaný modrý čajník na spôsob Anny zo Zeleného domu a veľa, veľa budíkov.

Vezmem jeden do dlane.

 „Výborná voľba. To sú hodinky z roku 1930 s atypickým švajčiarskym mechanizmom. Keď sa natiahli, išli osem dní bez zastavenia. Na taký malý stroj je to veľmi slušný výkon. Škoda, že už netikajú a ručičky sa nedajú nikde zohnať “.

„A čo je toto drevené?“,  pýtam sa  na predmet, ktorý leží vedľa starej hrdzavej formy na bábovku. 

„Predsa puzdro na brúsku, ktoré nosili roľníci za opaskom, keď chodievali kosiť na lúku“, odpovedá mi predajca Andrej. „ Je z mäkkého lipového dreva. Krásna, ručná práca. „Autentický dôkaz života pospolitého slovenského ľudu.“

Až sa trochu zahanbím, že som nástroj našich pradedov nazvala „toto drevené“. Nuž, panelákové dieťa sa nezaprie.  

Dečky, ktoré boli dlho ukryté

Pristavím sa ešte pri usmiatej Ľubici Pisarčíkovej, ktorej na vešiaku nevisia plážové šaty, ale háčkované dečky. Desiatky háčkovaných dečiek, aby som bola presná. Vraj ich predáva po starej mame: „ Babka nás zásobovala dečkami celý svoj život. Háčkovala nám ich na meniny, narodeniny, k MDŽ, maturite či k Vianociam, a to sme ešte netušili, koľko dečiek má doma tajne schovaných v skrini. Bola naozaj úžasná,“ smeje sa.

Okrem dečiek predáva Ľubica svietniky, zrkadlá, tabatierky, poháriky, vázičky, keďže babka podľa jej slov nikdy nič nevyhodila. „ A z týchto hrnčekov vždy pili s deduškom varené víno keď v záhrade viazali vence na Všechsvätých“ zdvihne oproti slnku dva sklenené poháriky v kovovom podstavci.

„Pozóóór, vietor“, niekto spoza chrbta zakričí a Ľubica v poslednej chvíli zachytí kartónovú vitrínu s babkinými pokladmi. Nie je jediná, ktorá rukami-nohami pridržiava tovar.

Vietor roztopašne premiestňuje slnečníky, šatky, časopisy a testuje vrtkosť predajcov.  Starú platňu Márie Rottrovej dofúkne dôchodkyni takmer do tašky.

Rozmýšľam, aké krásne by bolo ukončenie príbehu, ak by si pani platňu s dojatím kúpila a pri pohári griotky zaspomínala na časy, keď ešte s vetrom vo vlasoch behávala po starej Trnave.

Dôchodkyňa v námorníckej blúzke si však práve smrkala nos a platňu si ani nevšimla.

Aké obyčajné zrazu, však?

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?